Analýza génu GJB2 u pacientov s bilaterálnou senzorineurálnou poruchou sluchu na Slovensku – úvod do štúdie

Autoři:

Ivica Mašindová (1), Lukáš Varga (1,2), Miloslava Hučková (1), Gabriela Pavlovčinová (3), Martina Balogová (1), Jana Jakubíková (3), Iwar Klimeš (1), Milan Profant (2), Daniela Gašperiková (1)

Pracoviště:

  1. Laboratórium diabetu a porúch metabolizmu, Ústav experimentálnej endokrinológie, SAV
  2. I.Otorinolaryngologická klinika, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
  3. Detská ORL klinika, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

ÚVOD: Prevalencia vrodenej senzorineurálnej straty sluchu sa celosvetovo pohybuje okolo 1:1000 živonarodených detí. Až u polovice prípadov vzniká v dôsledku genetických príčin v jednom z doposiaľ 50 známych génov. Zmeny v géne GJB2 (kódujúcom konexín 26) sú najčastejšou príčinou tejto poruchy sluchu, s rôznou frekvenciou výskytu v rámci etnických skupín. V súčasnosti je popísaných približne 100 patogénnych mutácií génu GJB2, ktoré sa vyznačujú najmä autozómovo recesívnym (80%), ale aj autozómovo dominantným (20%) spôsobom dedičnosti. Poškodenie sluchu sa u nositeľov recesívnych mutácií prejaví, ak je daná mutácia v homozygotnej forme alebo vo forme zloženého heterozygota, kedy každá alela génu GJB2 nesie inú mutáciu. Senzorineurálna porucha sluchu môže však vzniknúť aj dôsledkom mutácií prítomných v dvoch odlišných génoch (GJB2, GJB6).
CIEĽ: Cieľom tejto práce bolo vykonanie DNA analýzy génu GJB2 a GJB6, určenie mutačného spektra a percenta najčastejších mutácií v študovanom súbore.
PACIENTI A METÓDY: Náš súbor tvorilo 150 probandov s bilaterálnou nesyndrómovou senzorineurálnou poruchou sluchu z I.ORL kliniky LFUK, Detskej ORL kliniky LFUK a internátnych škôl pre deti so sluchovým postihnutím v Bratislave, vo veku 2 – 56 rokov. Všetci jedinci boli podrobení analýze oboch exónov génu GJB2 metódou priameho obojsmerného sekvenovania a 85 jedincov súboru  bolo analyzovaných aj metódou MLPA. Metóda MLPA bola použitá na detekciu najčastejších „hot-spot“ mutácií a delécií v géne GJB2 a GJB6 ako aj delécií ďalších génov spôsobujúcich poruchy sluchu.
VÝSLEDKY: V géne GJB2 u 150 probandov súboru bolo identifikovaných 10 mutácií (c.35delG, c.101T>C, c.167delT, c.1-3201G>A, c.71G>A, c.109G>A, c.229T>A, c.313_326del, c.269T>C, c.224G>A), niekoľko polymorfizmov (c.79G>A, c.380G>A, c.457G>A, c.475G>A, c*84T>C) a jeden variant (c.*3C>A). Uvedené mutácie sa v homozygotnej forme vyskytovali u 26% jedincov a vo forme zložených heterozygotov u 12%. U týchto dvoch skupín bola potvrdená genetická príčina vzniku poruchy sluchu. Samotné heterozygotné mutácie boli prítomné u 8 % jedincov, ktorých prítomnosť však nie je dostačujúca na prejavenie sa poruchy sluchu. Podiel negatívnych probandov, bez nálezu aspoň jednej patogénnej mutácie dosahoval približne 52%. Najfrekventovanejšou mutáciou nášho súboru bola delécia c.35delG (61 jedincov – 40,7%), druhou intrónová substitúcia
c.1-3201G>A (8 jedincov – 5%) a treťou v poradí mutácia indického pôvodu c.71G>A
(6 jedincov – 3,8%). U jedného probanda s mutáciou v géne GJB2 (c.35delG) bola pomocou metódy MLPA identifikovaná aj delécia v géne GJB6 (delD13S1830), u ktorého kombinácia týchto dvoch mutácií spôsobila poruchu sluchu.
ZÁVER: Výsledky DNA analýzy našej štúdie podali nielen obraz o zastúpení jednotlivých mutácií tohto génu v študovanom súbore, ale umožnili aj potvrdiť genetickú príčinu poruchy sluchu u 57  pacientov, ktorá je kľúčovou informáciou pre genetické poradenstvo, klinickú prognózu a do budúcna i možnú personalizovanú terapiu.
S podporou grantov APVV 0148-10, VEGA 1/0465/11 a UK/7/2011

Forma prezentace:

Přednáška