Pompeho choroba-možnosti diagnostiky v Slovenskej republike

Autoři:

Slavomíra Mattošová (1), Anna Hlavatá (2), Peter Špalek (3), Danka Maceková (1), Ján Chandoga (1)

Pracoviště:

  1. Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB Bratislava
  2. II. Detská klinika LF UK a DFNsP Bratislava
  3. Centrum pre neuromuskulárne ochorenia, Neurologická klinika SZU a FNsP Ružinov, Bratislava

Pompeho choroba (glykogenóza typu II) je autozómovo recesívne ochorenie spôsobené deficienciou enzýmu α-glukozidázy (kyslej maltázy). Deficit tohto enzýmu vedie k akumulácii glykogénu v rôznych tkanivách, najviac je však postihnuté kostrové svalstvo. Z hľadiska veku a klinických prejavov ochorenie delíme na infantilnú, juvenilnú a adultnú formu.  Medzi jednotlivými formami sú však plynulé prechody. Klasická, infantilná forma je tiež najťažšou formou. Manifestuje sa v novorodencom, resp. včasnom dojčenskom veku, rýchlo progreduje a temer obligátne končí úmrtím ešte okolo 1.  roku života v dôsledku kardiorespiračného zlyhania. Tieto deti majú výraznú svalovú hypotoniu a závažnú hypertrofickú kardiomyopatiu. Juvenilná forma sa manifestuje oneskorením psychomotorického vývoja, závažnou slabosťou proximálneho končatinového svalstva, trupového svalstva a respiračného svalstva. Priebeh myopatie je postupne progresívny a končí úmrtím – respiračným zlyhaním v 2. alebo 3. dekáde života. Adultná forma sa manifestuje v 2. až 6. dekáde života, tiež je obmedzená na svaly a je podobná iným myopatiám. Pomaly progresívna slabosť svalov panvového pletenca, paraspinálnych svalov a bránice imituje pletencové formy svalovej dystrofie alebo polymyozitídu. Spôsobuje závažné telesné postihnutie, ale postihnutie myokardu je nevýrazné alebo chýba. Gén pre α-glukozidázu sa nachádza na chromozóme 17. Obsahuje 20 exónov a bolo v ňom popísaných približne 300 rozličných mutácií. Najčastejšia mutácia u kaukazskej populácie je bázová substitúcia v intróne 1 c.-32-13T>G (IVS1-13T>G). Táto mutácia sa nachádza u približne  70 % pacientov s adultnou formou Pompeho choroby.
Na príklade dvoch pacientok s adultnou formou Pompeho choroby prezentujeme dostupné diagnostické možnosti u slovenských pacientov zachytených selektívnym skríningom metódou suchej kvapky krvi. U pozitívnych pacientov následná diagnostika spočíva v stanovení celkových enzýmových aktivít v izolovanej suspenzii leukocytov a po inhibícii akarbózou. Molekulárno-genetickým vyšetrením pomocou PCR-RFLP sme potvrdili prítomnosť najčastejšej mutácie  IVS1-13T>G. Pomocou tejto metódy sme u jednej pacientky zistili prítomnosť danej mutácie v homozygotnom stave, u druhej pacientky v heterozygotnom stave. Danú mutáciu sme tiež potvrdili sekvenčnou analýzou.  
Štandardná enzymologická diagnostika Pompeho choroby je v SR dostupná, pri požadovaní vyšetrenia je však nevyhnutné dodržiavať predanalytické zásady pre odber (množstvo krvi) a transport vzorky. Vzhľadom na vysoký podiel mutácie IVS1-13T>G, je indikované molekulárno-genetické vyšetrenie tejto mutácie ako prvý krok. Komplexná diagnostika ochorenia vyžaduje sekvenčnú analýzu génu, ktorá identifikuje možné mutácie v 20 exónoch.

Forma prezentace:

Poster